O tom, ako nakladať s odpadom, s použitými rúškami či rukavicami, ako aj o výhodách polopodzemných kontajnerov hovorí majiteľ spoločnosti REDOX-ENEX Ján Hricko.
Odpadové hospodárstvo je bezpochyby dôležitou oblasťou služieb všetkým občanom v krajine. V súčasnej situácii spôsobenej pandémiou koronavírusu treba predchádzať bezpečnostným rizikám aj v tejto sfére. Pandémia zasiahla do životov ľudí a do chodu mnohých firiem do značnej miery. V akej intenzite pociťujete túto krízovú situáciu v odpadovom hospodárstve?
Odpadové hospodárstvo je veľmi dôležitá oblasť služieb, ktorú táto krízová situácia zasiahla veľmi intenzívne. Popri zdravotníkoch, záchranároch, hasičoch či policajtoch je v súčasnej dobe asi najdôležitejšia úloha zabezpečiť odvoz a likvidáciu odpadu. Veď načo budeme v nemocniciach bojovať s vírusom, keď na sídliskách sa nám budú povaľovať vrecia s potenciálne kontaminovaným odpadom? Týka sa to tak komunálneho, ako aj nemocničného odpadu.
Smutne musím konštatovať, že krízový štáb nezaradil zberové spoločnosti do systému kľúčových funkčných prvkov infraštruktúry na zvládnutie pandémie. A teda o ochranu svojich pracovníkov sa musia „smetiari“ postarať sami.
Spoločnosti, ktoré nakladajú s priemyselnými odpadmi, zaznamenali výpadky v produkcii odpadov kvôli odstávkam vo výrobe. Zberové spoločnosti nakladajúce s komunálnym odpadom zase riešia hromadenie odpadov z domácností v obytných zónach.
Všetky spoločnosti sa okrem opatrení na ochranu zdravia svojich zamestnancov musia popasovať s obmedzeniami v oblasti prevádzky skládok, triediacich liniek, stravovania či hygieny. Z hľadiska infraštruktúry zberu komunálnych odpadov, kde naša spoločnosť pôsobí, musím povedať, už pred krízou bola táto oblasť na konci záujmu. Teraz je to ešte citeľnejšie, keďže samosprávy fungujú v obmedzenom režime, pár hodín denne, a priorita č. 1 je COVID19. Výpadky v príjmoch samospráv sú už po pár týždňoch veľké a všetky voľné zdroje je potrebné alokovať na ochranné prostriedky, dezinfekciu, zabezpečenie základných služieb. Okrem toho, negatívny výhľad do budúcna ich núti šetriť financie, aby preklenuli krízu vyvolanú vírusom a nedostali sa pri prečerpaní zdrojov do nútenej správy.
Zaznamenali ste nárast odpadov od vypuknutia pandémie?
Vzhľadom na to, že naša spoločnosť nezabezpečuje odvoz ani likvidáciu odpadov, môžem povedať len to, čo monitorujem v médiách, diskusiách a v rôznych analýzach. Nárast odpadov je citeľný, a to najmä v komunálnej oblasti. Len Bratislava zaznamenala od 5. marca 25%-tný nárast komunálneho odpadu. Vzhľadom na to, že veľká časť obyvateľov zostáva doma, odpady, ktoré za bežných okolnosti produkuje v práci, v školách, pri cestovaní, sa presunuli do domácností. S tým súvisí samozrejme aj nárast produkcie kuchynského a reštauračného odpadu, pretože ľudia si viac varia doma. Nevynímajúc bioodpad zo záhrad, či stavebný odpad z rekonštrukcií či opráv bytov a domov. Produkcia odpadov sa koncentruje do obývaných oblastí.
Vaša firma REDOX-ENEX poskytuje polopodzemné kontajnery. Zaviedli ste nejaké špeciálne opatrenia, ktoré pomôžu riešiť situáciu s koronavírusom?
Opatrenia, ktoré sme zaviedli v našej spoločnosti sa v zásade nelíšia od ostatných spoločností. Ochranné rúška, rukavice, okuliare, dezinfekcia, home-office, videokonferencie. Dôraz na zvýšenú ochranu kladieme aj pri realizácií prebiehajúcich projektov, kde žiadame aj od našich subdodávateľov, aby boli chránení. Pozitívne hodnotím fakt, že naši zákazníci sú ochotní riešiť priebeh projektov či konzultácie aj telefonicky alebo videokonferenciami.
Ako bonus sme na podporu riešenia situácie s koronavírusom ponúkli našim zákazníkom dočasne bezplatný servis a predĺženie lehoty splatnosti faktúr.
Prijali ste nejaké opatrenia ako zabezpečiť niektoré druhy odpadu, aby sa vírus nešíril?
Za nás, ako dodávateľa kontajnerov, odpad samotný zabezpečiť nevieme. Vieme a riešime to teda prostredníctvom kontajnerov, v ktorých sa zbiera. Polopodzemné kontajnery majú ako základnú charakteristiku aj zvýšenú hygienu pri nakladaní s odpadom.
V zásade by sa mal problém šírenia koronavírusu týkať iba zmiešaného komunálneho odpadu. Stará poučka ale hovorí, že všetko je o ľuďoch. Takže ak niekto vyhodí použité plastové rukavice do plastov, alebo použitú papierovú vreckovku do papiera, mame problém s vírusom vo všetkých kontajneroch. Podľa jednej analýzy prežije koronavírus na papieri a plastoch od 2-9 dní. V kontajneroch na papier je tento problém ešte vypuklejší, keďže papierový odpad ľudia nedávajú do plastových vriec ako iné odpady.
Opierate sa pri svojich krokoch o odborné názory, výskumy, ako zaobchádzať s odpadom ako sú použité ochranné rúška či rukavice?
Monitorujeme hlavne informácie z ÚVZ SR a zo zasadnutí krízového štábu prostredníctvo médií. Vďaka členstvu v Asociácií podnikateľov v odpadovom hospodárstve máme aj informácie, ktoré komunikuje asociácia priamo s Ministerstvom životného prostredia SR a Úradom verejného zdravotníctva SR.
O tom, ako nakladať s takýmto odpadom hovorí ÚVZ SR. My na samotné zaobchádzanie s týmito prvkami priamy vplyv nemáme. No snažíme sa pôsobiť aspoň edukatívne na obyvateľov prostredníctvom našej internetovej stránky a sociálnych sietí.
V čom sú v tejto súvislosti polopodzemné kontajnery MOLOK lepšie ako klasické? Je odpad v nich viac izolovaný?
Sú bezpečnejšie a hygienickejšie ako klasické kontajnery. Tou najdôležitejšou a najaktuálnejšou témou je hygiena. Kontajnery MOLOK sú odlišné od bežných nádob v tom, že odpad sa vhadzuje zhora, ale vysýpa sa zdola. To znamená, že vyhodený odpad neprichádza do opätovného kontaktu s vhadzovacím otvorom pri vývoze, ako je to pri bežných nádobách. Súčasne obsluha zberového vozidla neprichádza do priameho kontaktu s odpadom, a je teda viac chránená pred prípadným rizikom prenosu koronavírusu.
Tým, že je väčšina odpadu skladovaná pod zemou, odpad sa tak rýchlo nerozkladá a nezapácha, a nepriťahuje hmyz alebo zvieratá. Polopodzemné kontajnery eliminujú aj tzv. odpadovú turistiku alebo vyberanie kontajnerov neprispôsobivými občanmi. A to považujem za veľké plus pre hygienu.
Druhou, v súčasnej situácii veľmi cennou výhodou je veľký objem kontajnera. Najväčší kontajner má až 5000 litrov a pri vhodne nastavenom intervale vývozu dokáže absorbovať nárast produkcie odpadu omnoho lepšie ako klasická 1100 litrová nádoba. Minimalizuje tak situácie, keď sa odpad z preplneného kontajnera nekontrolovane povaľuje okolo neho a okrem bezpečnosti ohrozuje aj zdravie okoloidúcich. Pri objeme 5000 litrov zaberá takýto polopodzemný kontajner MOLOK iba cca. dva metre štvorcové, a teda výrazne šetrí verejný priestor, ktorý sa dá využiť napríklad na parkovacie miesta.
Má v odpadovom hospodárstve v súvislosti s koronavírusom vplyv aj frekvencia vývozu odpadu?
Určite áno. Predĺžením intervalu vývozu môžeme štatisticky znížiť mieru rizikovosti odpadu. Uvediem modelový príklad. Ak je priemerná životnosť koronavírusu na rôznych typoch predmetov 5 dní, tak pri bežnom 1100l kontajneri na papier je pri vývoze jedenkrát týždenne až 70% odpadu potenciálne kontaminovaného.
Pri polopodzemnom kontajneri s objemom 5000 l, bude frekvencia vývozu jedenkrát za päť týždňov, a potenciálne kontaminovaného odpadu tam bude iba 14% (za posledných 5 dní z 35-tich). V absolútnych číslach to bude 3.850 l rizikového odpadu v bežnom kontajneri alebo 700 l v polopodzemnom kontajneri za obdobie päť týždňov.
